19. júla 2011

Šulíkov Cigán sklamal

V akciou nabitej upútavke k filmu Martina Šulíka pod názvom Cigán sa striedajú scény, ktorých výpovedná platnosť sa zdrvujúco dotýka súčasnosti. Ešte pred oficiálnym uvedením do kín ho – paradoxne – predsa len medializovala i Železničná spoločnosť Slovensko, keď mu odmietla poskytnúť reklamný priestor z dôvodu šírenia rasizmu a zlého vkusu. Vďaka týmto pochybným záverom technokratických zadubencov, ktorí – mimochodom – rok predtým bez akýchkoľvek pochybností odobrili xenofóbnu kampaň Slovenskej národnej strany k voľbám do parlamentu, sa odštartovala diskusia – žiaľ – väčšmi ideologická než na tému estetických kvalít domácej produkcie.

Spracovaním totiž táto snímka pôsobí veľmi anachronicky; v prírodnolyrických retardáciách a ľúbostnom divergovaní badať návraty do poetiky naturizmu či nebodaj magického realizmu, nehovoriac o klišéovitých polodokumentárnych obrazoch miestneho folklóru. Vierohodnosť nezachráni ani fakt, že postavy hovoria prevažne rodným jazykom, lebo ten majoritný je zasa od živej reči dosť vzdialený. Za tým však treba hľadať najmä astenický scenár napísaný v spolupráci s Markom Leščákom. Neautentické dialógy napokon v lajdácky spravenom postsynchróne doslova režú uši.

Dráma zo života deklasovanej komunity zároveň nesúcej stigmu etnického pôvodu sa teda nekoná. Hoci vo filme emotívne zarezonuje viacero pasáží ako napríklad škandalózne ponižovanie detí štátnymi policajtmi, aj táto scéna len prebehne v defilé ďalších. Chýbajúca sondáž duše človeka na periférii spoločenského záujmu je najväčšia výčitka. Jánovi Mižigárovi taktiež nebolo umožnené naplno rozvinúť potenciál na stvárnenie hlavného protagonistu. Jeho záverečné konanie motivuje iba deus ex machina a motív pobiehajúceho pštrosa na potvrdenie absurdnosti sa minul účinku. Integráciu takéhoto prvku do látky si môžu dovoliť režijní majstri typu Tony Gatlif alebo Emir Kusturica.

Šulíkovi sa však aspoň nachvíľu podarilo slovenskému divákovi prostredníctvom kamery ukázať toľko pertraktovanú rómsku osadu. Sám sa síce tiež nevyhol mnohým stereotypom, ale aspoň poukázal na fakt, že jej obyvatelia sa až tak od okolitého sveta nelíšia. Zo slova Cigán sa stalo pejoratívum, ktoré sa dnes v úradnej dokumentácii často zamieňa za vychladnuté pomenovanie neprispôsobivý občan, akoby toto bolo značkou politickej korektnosti chránené synonymum pre sociálny odpad tmavšej pleti. V tomto režisér nesklamal: nastavil zrkadlo takzvaným gadžom, aby v pohodlí multiplexov zauvažovali, do akej miery štipkou ľahostajnosti a predsudkov prispievajú k celostnému devalvovaniu budúcich generácií ľudských osudov.

Pôvodný zdroj | Jílek, Peter F. 'Rius. Šulíkov Cigán sklamal. In Le Monde diplomatique jetotak [online]. 19. 7. 2011 [cit. 2011-07-19]. Dostupné na internete: <http://www.jetotak.sk/autonomna-zona/sulikov-cigan-sklamal>. ISSN 1337-8872.

2 komentáre:

  1. Spracovaním totiž táto snímka pôsobí veľmi anachronicky; v prírodnolyrických retardáciách a ľúbostnom divergovaní badať návraty do poetiky naturizmu či nebodaj magického realizmu, nehovoriac o klišéovitých polodokumentárnych obrazoch miestneho folklóru.
    Pri tejto vete ako aj pri inych ma napada iba to, ze autor vyrazne onanuje na svojej samomluve a schopnosti spajat pojmy do krkolomnych konstrukcii zatial co schopnost zachytit ci pochvalit to, co bolo pekne, bez ohladu na neukojenie ambicioznych sebatuzob, zostava nepochopene. Myslim, ze podstatou kritiky je nielen mat vlastny nazor a schopnost vediet pospajat vyberane slova nad ktorymi si ludkovia musia hlavu lamat, s myslienkami, no toje teda naozaj inteligent, ked dokazal nieco take vyprodukovat, ale hlavne a predovsetkym schopnost pospajat a objavovat stale nove chute a pozriet sa na iste veci z ineho pohladu. Co zostava mysliet si o cloveku, ktory ma uz dopredu pripraveny scenar, co si bude o veciach mysliet, iba to, ze je to rigidne, umrtvene a nedychajuce snazenie patrit niekam, zatial co, vyzvou, mozno nepochopenou, zostava aj nadalej neschopnost tvorivo zapojit sameho seba do vnimania udolosti okolo, bez vopred naucenych schem a predsudkov. Napokon ta stipka lahostajnosti co prispieva k devalvovaniu buducich generacii ludskych osudov sa nachadza v kazdom z nas.
    Co je zle na navrate k poetike naturizmu ci dokonca na navrate k mystickemu realizmu? myslim, ze ak boli naznaky k niecomu takemu, tak to s temou Cigan velmi uzko suvisi, dokonca nam v tomto podani moze priblizit nieco, co v tejto etnickej minorite zotrvava aj napriek sci fi a roznorodym pocitacovym vymozenostiam novodobej ery. A aj to moze byt tym ustrednym, co chcelo byt povedane, ale v rukach niekoho, kto to nechape, zostava tato myslienka len klise.
    Co k tomu dodat, ak by som chcela, aby moje vlasy boli vkusne upravene a ostrihane, asi by som si nenechala svoju hlavu skraslit v rukach uzko specializovanej odbornicky na trvalu,ktora s trvalou dokaze vykuzlit rozne schi fi a moderne nadzazraky, ale spolahla by som sa na niekoho, kto ma sirsi zaber.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Mne sa Vaša recenzia, pán Jílek, páči, radšej rýchlo dodám, že nie som Cigáň. Som asi trošku úchylný, najradšej čítam recenzie k filmom ktoré som nevidel. Navnadili ste ma, aby som si film niekde stiahol a pozrel. ďakujem Vám pekne.

    OdpovedaťOdstrániť