Knihu
Patchwork v bielej (2022) od Jany Bodnárovej možno označiť za
minimalistický román, hoci v porovnaní s prózou Koža (2018), ktorá
jej publikačne predchádza, sa zdá, že rovnako zvolený kompozičný postup – pre
autorku príznačný – sa čiastočne oslabuje a do popredia sa dostávajú i jeho
narušenia.
6. júla 2023
Horúcou ihlou
19. mája 2023
Post mortem postmoderny
Kniha
Asébia: umenie pamäte od Jána Mička je podľa anotácie na obale „klasický
román rieka“, čo si však – vzhľadom na jej pomerne neveľký rozsah – protirečí so
vžitým chápaním tohto termínu (roman-fleuve), ako ho zaviedol Romain Rolland, charakterizujúc
vlastný niekoľkozväzkový cyklus Ján Krištof (Jean-Christophe,
1904 – 1912). Treba preto jednoznačne vysloviť námietku – najmä samotnému autorovi,
ale i zodpovednej redaktorke Zuzane Huďovej –, že ide o genologické zavádzanie,
ktorým sa napokon iba potvrdzuje nenaplnenosť epického plánu.
23. marca 2023
Červenák na vrchole
Zlom
v čitateľskej percepcii Juraja Červenáka nastal niekedy v polovici
desiatych rokov, teda asi dve desaťročia od zabudnutého debutu Olgerd ze
Scallbornu: Meč z Thormarenu (1993). Dovtedy jeho tvorba rezonovala iba
v uzavretej komunite česko-slovenského fandomu, až kým sa mu napokon podarilo
osloviť mainstreamový trh. Túto zmenu spôsobil zjavný odklon od prvoplánových inšpirácií
v pulpovej fantasy typu sword-and-sorcery smerom ku konvenčnejšiemu historicko-dobrodružnému
žánru. Odhliadnuc od ranej výslovne epigónskej série o bojovníkovi
Conanovi (1994 – 2004), nadväzujúcej na univerzum Roberta E. Howarda, ostatné
práce sa – našťastie – nesú v hľadaní vlastnej identity: pôvodne podnetmi zo slovanskej
mytológie, neskoršie z dejín habsburskej monarchie. Autor pod egidou veľkého vydavateľského
domu Slovart – ako sa hovorí – konečne prerazil, a to hlavne detektívnymi
prípadmi veterána Joachima Steina a notára Mateja Barbariča z čias osmanských
invázií do strednej a juhovýchodnej Európy, počnúc románom Mŕtvy na Pekelnom
vrchu (2013).
9. mája 2022
Daniel Šmihula. Medzi politikou a fantastikou
%5D.jpg)
8. apríla 2022
Literárnokritický dlh voči Erikovi Markovičovi
Predtým
než Erik Markovič debutoval zbierkou Ikonickosť. Prestupovanie Slnka,
čo sa udialo v roku 2014, s jeho poéziou sa bolo možné stretnúť sporadicky
v novinách, časopisoch a zborníkoch už od rozdelenia federácie. Pokúsil
sa dokonca aj o hudobnú interpretáciu vlastných básní – a nielen
svojich, i Jána Ondruša či Ivana Štrpku –, ktorá zaznela na verejných podujatiach
a v rozhlase, avšak na základe záznamov dostupných na platforme
YouTube sa dá konštatovať, že spev a hra na gitare nie sú jeho silnou
stránkou. Ani literárne sa mu za ten čas nepodarilo zásadne zarezonovať medzi
čitateľskou a kritickou obcou. Skôr sa neslávne dostal do povedomia
z pozície predsedu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska, pretože
za jeho vedenia nezískalo napríklad periodikum Romboid po prvýkrát bazálnu
dotáciu na svoj chod z Fondu na podporu umenia.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)