Za
pseudonymom Filip Kas sa skrýva
autor románu Nemohúcnosť. Už obálka
knihy s vyfučaným balónikom evokuje sexuálny podtón. Červená farba zároveň
upozorňuje na naliehavosť otváranej problematiky. Hlavný hrdina má totiž
erektilnú dysfunkciu. Tento typ mužsky orientovanej literatúry teda neexhibuje maskulinitu,
ale otvára ešte na začiatku dvadsiateho prvého storočia dosť tabuizovanú tému,
ktorá podľa odborníkov postihuje viac ako polovicu mužov po štyridsiatke.
A Milan sa neúprosne blíži k tejto vekovej hranici s vyše decéniovým
predstihom. Skľučujúca téma je však vyvážená humorným nadhľadom na ceste
hľadania samého seba v súčasnom hektickom svete. I na formálnej stránke textu
sa prejavuje istá kompozičná a štylistická vyváženosť, čo svedčí, že za
tajným umeleckým menom sa zrejme skrýva osoba už pracujúca so slovom. Prezrádza
ju tiež publicistická maniera.
Presne naopak – klišéovito - vstúpila do literatúry Blanka Gondová románom Carpona v plameňoch. Zvolila si historicko-ľúbostnú žánrovú formu, ktorej sa drží až priam vzorovo. Na pozadí príbehu lásky Júlie a Michala sa odohrávajú búrlivé udalosti sedemnásteho storočia ako rákócziovské povstania proti Habsburgovcom či osmanská expanzia. Hoci sa autorke darí udržiavať akceptovateľnú úroveň dobobých reálií, predsa len ide stále o prvoplánový sentimentálny sujet intenčne orientovaný na špecifickú ženskú čitateľku. Vzhľadom na to, že kniha sa uchádzala o miesto v súťaži vydavateľstva Ikar určenej začínajúcim autorom a nepostúpila do užšieho výberu, treba brať samotnú (ne)hodnotu diela s rezervou a vnímať jeho publikovanie skôr ako ocenenie za zručnú schopnosť pracovať s textom. Napriek tomu je edícia Mám talent – tak sa volá i spomínaná súťaž – prospešným projektom podporujúcim domácu slovesnú tvorbu.
Zamilovaná
dvojica dominuje i románu Moje írske
srdce od Sary O’Donnelovej.
Z knihy sa síce o autorke nedá dozvedieť žiadna informácia, ale na
základe jej priezviska možno jednoznačne predpokladať, že s krajinou,
ktorú si zvolila v názve, má osobné skúsenosti. (Alebo je to pseudonym?) Pochádza z nej aj
Brendan, aby mohol prostredníctvom emailov a esemesiek komunikovať so
Slovenkou Alicou. Avšak ani tento relatívne inovatívny epištolárny prístup
neposúva výpovednú platnosť textu ďalej než do kategórie „praktické knižky pre
ženy“, ako je napísané na obálke publikácie. Problémom celého textu –
a takto orientovanej literatúry vôbec – sú totiž neautentické postavy
a ich citové prežívanie či rozumové uvažovanie. To sa prejavuje aj na
štylistickej rovine, ktorá tento limit nevie prekonať, naračný prejav tak zostáva výrazne oklieštený
balastom.
Stereotyp
ženského písania napokon rozbíja Irena
Lipová a zbierka poviedok Staré ženy,
ktorou debutovala v dosť vysokom veku – po osemdesiatke. Postavy
v týchto krátkych prózach sú síce o takmer polovicu mladšie
v porovnaní s autorkou, ale ich produktívne obdobie sa blíži ku
koncu, sú za akýmsi životným zenitom. V šiestich príbehoch sa do popredia
dostáva osamelosť. Hlavné hrdinky voči nej bojujú rôznymi spôsobmi, napríklad
založením rodiny, no ani manželstvom a materstvom pred ňou nevedia
uniknúť. Spoločenské konvencie im výrazne bránia v existenciálnom
naplnení. Čiastočnú útechu tak nachádzajú v náhradke. Kniha empaticky a implicitne
poukazuje na súčasný svet prepiato uctievajúci mladosť na úkor poslednej fázy bytia,
akéhosi tabu, desivého a vytesňovaného na perifériu všeobecného záujmu.
V novele
Carpathia otvára Maroš Krajňák etnokultúrnu otázku Rusínov. Nerobí to však
priamočiaro, ale prostredníctvom alegórie a náznakov. Z nich sa dá vytušiť
časopriestor, v ktorom sa pohybuje rozprávač, i keď on geografický
priestor pomenúva Zónami a v jednej z nich sa objavuje aj Zvláštne
mesto, teda zinotajený Svidník. Konfrontujúc realitu s minulosťou si
uvedomuje tragiku identity vlastného národa. Hoc z neho pochádzajú i
svetoznáme osobnosti ako Andy Warhol, jeho zánik je neodvratným „dávno určeným
spravodlivým osudom“. Počas cesty domov hlavná postava pozoruje viacero
artefaktov z histórie, medzi ne patria napríklad špecifické slová
jestvujúce už iba v piesňach, vytrácajúce sa z jeho rodného jazyka. Komornú
náladu zvýznamňujú lyrizačné tendencie a potlačenie dejovej zložky.
Ján Mičko
vo svojej knihe Ako ustrážiť
prítomnosť venoval svoje poviedky aj Egonovi Bondymu a Rudovi
Slobodovi, z ďalších mien stačí spomenúť napríklad Alexandra Camusa, Jacka
Kerouaka alebo Jima Morrisona. Nebolo by na tom nič zaujímavé, keby sám autor nepatril
medzi silno nábožensky založených. Kresťanské mystérium sa stalo neodlúčiteľnou
súčasťou jeho textov. Táto zaangažovanosť však nie je obmedzením a ani nemá
za cieľ konfrontovať sakrálny svet s profánnym. V týchto
autobiografických prózach sa religiozita chápe intímne, ako delikátny prejav
prežívania vlastnej existencie. Na jednu dokonca autor upozorňuje špeciálnym
genologickým termínom – esepo, v ktorom sa miesia prvky „eseje a poviedky“. Reflexivita je však
obsiahnutá v celej zbierke. Rovnako i citeľná inšpirácia
v magickorealistickej poetike.
Kniha
Podobenstvo o dome Danielovom
síce evokuje starozákonný motív, no jej autor Lojzo Marsina ho odmieta, aj keď s ďalšími pracuje. Napriek
tomu má Daniel niečo spoločné s rovnomennou biblickou postavou – sen. Autor
s ním pracuje často, vytvára surrealisticky svet, avšak so zrejmým vkladom
vedomého experimentu, ktorý rozbíja kompozíciu textu na fragmenty a kreuje
mozaiku epizodických príbehov, úvah či dokonca básní vo forme intermezz. Silná expresita tohto zdekonštruovaného románu navyše dotvára až halucinačnú
atmosféru, akúsi magickú vizualizáciu reality, vizionársku púť po dejinách
ľudského podvedomia. Tento neromán je zaujímavou literárnou prácou,
o ktorej sa Ján Lenčo vyjadril, že v súčasnej domácej tvorbe „nemá
obdoby“.
Zaujímavým počinom
vydavateľskej značky Fantázia – pomenovanej podľa niekdajšieho časopisu
orientovaného na fantastiku a popkultúru – sa stal projekt ekníh. Prvá
z nich vyšla len elektronicky, môžu si ju teda prečítať iba vlastníci čítačiek
digitálnych publikácií. Editor zborníka Utekajme,
už ide! Ivan Pullman doň vybral
sedem poviedok od účastníkov literárnej súťaže Cena Fantázie, ktoré sa
nedostali do tlačených antológií z technických dôvodov. O ústrednej téme
týchto hororových, fantasy a sci-fi próz vypovedá už názov zbierky. Uteká
sa nielen pred zombiami v Bratislave. Pôvodná literatúra tohto charakteru sa
stále nachádza na periférii slovenského čitateľského záujmu, pretože marketing nakladateľstiev
sa sústreďuje hlavne na zahraničnú produkciu. I týmto spôsobom sa jej
možno podarí preniknúť do povedomia.
Tento príspevok vyšiel mierne skrátený a upravený v periodiku Knižná revue.
Zdroj | Jílek, Peter F. 'Rius: Osem kritických pohľadov. In Knižná revue : Príloha, roč. 22, 2012, č. 14-15, s. 17
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára