Nema problema? Chorvátsky zápisník #3

„Vždy ste boli Európanmi, ale teraz ste i členmi Európskej únie,“ zaznelo na hlavnom záhrebskom Námestí bána Josipa Jelačića priamo z úst predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuy. Avšak odporcovia tvrdia, že Chorvátsko stále patrí do Európy iba geograficky a nie politicky.

Minimálne podľa maastrichtských kritérií už teraz nespĺňa podmienky seriózneho hospodárenia mierou inflácie, deficitom štátneho rozpočtu a čoskoro aj verejným dlhom. No s tým sa tiež boria ďalšie členské štáty. Brusel, napriek tomu, verí, že vláde sa podarí skonsolidovať financie a pesimistické scenáre sa nenaplnia. Koniec koncov, bankový sektor na tom nie je zle a dotácie by mali napomôcť pri zvyšovaní konkurencieschopnosti v novom trhovom prostredí.

Inou kávou je korupcia. Transparency International zaraďuje Chorvátsko „za Rwandu, Jordánsko a Kubu“, píše Smečko, hoci zabudlo poznamenať, že v neslávnom rebríčku sa presne o to isté miesto delí so Slovenskom. Na rozdiel od Slovákov, Chorváti predsa len mali guráž svojho bývalého premiéra Iva Sanadera odsúdiť za korupciu, ale...

... nemecká kancelárka Angela Merkel svojou neprítomnosťou na oficiálnych oslavách jasne upozornila, že k štandardnej demokracii majú ešte dosť ďaleko. Týmto spôsobom reagovala na nevydanie agenta tajnej služby komunistickej Juhoslávie Josipa Perkovića do Nemecka, kde je obvinený zo zosnovania vraždy prominentného exilového disidenta Stjepana Đurekovića na začiatku osemdesiatych rokov. Chorvátsky parlament sa navyše v poslednej chvíli rozhodol prijať účelový zákon chrániaci obdobných kriminálnikov pred medzinárodným zatykačom, čím jednoznačne vykročil do politickej Európy čaptavo.

Medzi pozitívne diplomatické udalosti sa dá určite zaradiť účasť prezidentov Kosova a Srbska. Protokol síce Atifete Jahjagu a Tomislava Nikolića od seba odsadil, ako sa len dalo, hlavná bola i tak ich prítomnosť, teda gesto dávajúce napätému regiónu západného Balkánu zrnko nádeje.

Krajina zrodená z nedávneho krvavého etnického konfliktu dokázala za relatívne krátku dobu vybudovať demokratické inštitúcie. Bolo by načase, aby si tieto stavby začali plniť svoje úlohy intenzívnejšie. Na to však bude treba oveľa viac než štrukturálne fondy, v prvom rade zmenu myslenia bežných Chorvátov, lebo nie všetko vyrieši bonboniéra na úrade alebo u lekára.

Vstup Chorvátska do Európskej únie v referende podporili dve tretiny voličov, no skepticizmus im zostal. Na jednej strane ho živí strach z opätovného členstva v nadnárodnej organizácii, prípadne mýty o zakrivení banánov, na druhej zasa nedôvera v budúcnosť zjednodovacích úsilí starého kontinentu, ktorý sa sám horko-ťažko vysporadúva s postmodernou krízou. Kým bude, pravdaže, Únia garantovať hodnoty demokracie, práva a spravodlivosti, slobody, tolerancie a solidarity, lepšiu alternatívu si vybrať nemohli.

Vyšlo na Je to tak, v slovenskej edícii Le Monde diplomatique.

Pôvodný zdroj | Jílek, Peter F. 'Rius: Nema problema? : Chorvátsky zápisník. In Je to tak : Le Monde diplomatique [online]. ISBN 1337-8872. 13. 7. 2013. [cit. 2013-07-13]. Dostupné na: <http://www.jetotak.sk/europa/nema-problema-chorvatsky-zapisnik>.