Slová porotcov

Keď ma predsedníčka Literárneho klubu Poet upozorňuje na blížiaci sa dedlajn vydania zborníka zo Zrkadlení, nezostáva mi nič iné, iba zosmoliť zopár týchto viet, ktorých napísanie je čoraz náročnejšie, ak sa chcem vyhnúť kopírovaniu svojich predchádzajúcich sumárov.

Piaty ročník patril k tým horším. Predsa len vnímam pozitívne fakt, že zavedením dvoch samostatných kategórií, oddeľujúcich starší školský vek od dospelých účastníkov, vzniklo potrebné metodické sito a uľahčilo samotný proces hodnotenia. K tínedžerom som, pravdaže, pristupoval s väčšou rezervou, očakávajúc formálnu neohrabanosť a tematickú naivitu. Zvyšná skupina ma ale tak trochu hnevá, lebo jej neustále chýba sebareflexia, ktorá pravdepodobne súvisí s čitateľskou inteligenciou. Pozor, nikoho neurážam! Mám na mysli elementárne prepojenie medzi poznaním dosiaľ jestvujúcej textovej bázy a vlastnými tvorivými počinmi. Začínam sa opakovať.

Ak mám byť konkrétnejší, tak jediným víťazom roka 2017 je pre mňa Emília Molčániová, hoci sa porota napokon rozhodla na základe hlasovania neudeliť prvé miesto nikomu. Zo všetkých účastníkov ma totiž dokázala osloviť už iba výberom žánru. A epigramy či aforizmy sú veru veľmi ťažké dielka, napriek tomu, že sa nezdajú. Vo svojej krátkosti musia dôjsť k nečakane vtipnému zvratu primárne založenom na hre s tvarom alebo významom. Ponúknutá satira bola soľou pre túto básnickú súťaž. Autorka istým spôsobom negovala príspevky ostatných konkurentov, ktorí sa topili v privážnych reflexiách nad sebou a svetom. Hovorí sa, menej je viac.

Vyšlo v zborníku Zrkadlenia 2017.

Pôvodný zdroj | Jílek, Peter F. 'Rius (2017): Slová porotcov. In Zrkadlenia 2017: Zborník literárnej súťaže. Prievidza: Literárny klub Poet, s. 12-13. ISBN 978-80-971311-3-5.