28. augusta 2019

Keď Houellebecq začne trolovať

O Michelovi Houellebecqovi sa často hovorí ako o literárnom fenoméne, nielen v domácom Francúzsku, kde získal najprestížnejšiu Goncourtovu cenu, ale i naprieč západným svetom, ktorý je zároveň ústrednou témou jeho románov. Jedni tvrdia, že mu nastavuje ostré zrkadlo, iní ho zasa považujú za cynika či nihilistu alebo až obviňujú zo sexizmu a xenofóbie. Svojím jazykom, na prvý pohľad vskutku politicky nekorektným, však neskĺzava na úroveň jarmočnej demagógie, ale presne naopak, rafinovane cezeň analyzuje strachy privilegovaného belocha zo strednej triedy.

V románe Sérotonín napokon autor nesiahol opätovne po moslimskej linke ako v predchádzajúcom Podvolení, ktoré vyšlo paradoxne v deň teroristického masakru na redakciu časopisu Charlie Hebdo, prípadne ešte skoršej Platforme prorokujúcej útoky v turistických letoviskách. Tentoraz sa pohráva s euroskeptickými stereotypmi, aby sa vyjadril kriticky k poľnohospodárskej agende Bruselu. Znova sa mu teda podarilo predvídať spoločenské udalosti; obrazy jeho farmárskych protestov totiž v mnohom pripomínajú frustráciu Hnutia žltých viest.

V popredí príbehu stojí typická Houellebecqova postava osamelého štyridsiatnika. Solventný agronóm Florent-Claude Labrouste svoje psychické problémy rieši antidepresívami, ktorých vedľajším účinkom je strata libida. Jeho rozprávanie sa vracia k spomienkam na bývalé partnerky, pričom ho osviežuje humorne pôsobiacimi mizogýnnymi úvahami a pornografickými scénami. Akokoľvek sa však autor snaží postupne rozvinúť sociálny rozmer, cez optiku hlavného hrdinu sa mu už nedarí vypovedať vierohodne, ale len ufrflaným tónom mrzutého ignoranta a egoistu: „Cécile sa zachovala ako jedna veľká šľapka, posadnutá londýnskym životom s mondénnym pianistom, a Európska únia bola so svojimi kvótami na mlieko tiež jedna veľká štetka“ (s. 177).

Tento román tak popri osobnom úpadku protagonistu a roľníkov na normandskom vidieku, ktoré sa pretavujú do deja, chce v skutočnosti upriamiť pozornosť na rozklad samotných základov židovsko-kresťanskej civilizácie. Liberálne mechanizmy ekonomickej globalizácie sú podľa Houellebecqa dôvodom, prečo na „Západe už nikto nebude šťastný“ (s. 72). Na to, aby odsúdil kapitalistické vzťahy, si na pomoc pribral postavu Aymerica zo starého šľachtického rodu. Ibaže jeho tragédiu obdobne nezachytáva v hĺbke, ale podáva ju prostredníctvom skratkovitých impulzov, bez ucelenej motivácie. Tú aj v iných prípadoch nahrádzajú neustále zovšeobecňujúce závery autora, čo v konečnom dôsledku robí zo Sérotonínu satirickú sondu do duše populistu.

Treba zdôrazniť, že za populistu je označovaný i sám Houellebecq. Pre viacero mediálnych vyhlásení voči islamu alebo projektu zjednotenej Európy ho dokonca adoruje krajná pravica. Občianskymi stanoviskami síce vyvoláva kontroverzie a progresívne intelektuálne prostredie sa s nimi jednoznačne nevie stotožniť, nemožno mu však uprieť schopnosť umeleckého stvárnenia symptómov súčasnej francúzskej spoločnosti, ktoré rezonujú aj za jej hranicami, ako potvrdzuje spätná väzba na jeho knihy. No hlas bieleho heterosexuálneho muža v nich na začiatku dvadsiateho prvého storočia vzbudzuje rozpačité dojmy. Niežeby jeho bytostné prežívanie bolo menej relevantné, ale to, čo ponúka ako liek na svoje smútky, je antiosvietenská náprava dejín v štýle Oswalda Spenglera.

Potrebu navrátiť sa k národnoštátnemu protekcionizmu, ktorý je autorovým riešením problémov, metaforizuje v románe tiež hotel Mercure, posledná bašta odolávajúca nefajčiarskym nariadeniam. I tá ku koncu padá: „Čo ktokoľvek z náš zmôže proti svetu?“ (s. 223). V tomto absurdnom bode Houellebecq opäť odhaľuje ďalšie slabé miesto; už nie je dôkladným pozorovateľom, skôr náročným trolom dopúšťajúcim sa logických falácií, aby potvrdil svoje vopred dané postoje.

[Houellebecq, Michel (2019). Sérotonín. Bratislava: Inaque. 240 s. ISBN 978-80-8207-018-0.]

Vyšlo v Rozume.

Pôvodný zdroj | Jílek, Peter F. 'Rius (2019). Keď Houellebecq začne trolovať. In Rozum. ISSN 2644-4631, roč. 1, č. 6-7, s. 54-55.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára