Kniha
Asébia: umenie pamäte od Jána Mička je podľa anotácie na obale „klasický
román rieka“, čo si však – vzhľadom na jej pomerne neveľký rozsah – protirečí so
vžitým chápaním tohto termínu (roman-fleuve), ako ho zaviedol Romain Rolland, charakterizujúc
vlastný niekoľkozväzkový cyklus Ján Krištof (Jean-Christophe,
1904 – 1912). Treba preto jednoznačne vysloviť námietku – najmä samotnému autorovi,
ale i zodpovednej redaktorke Zuzane Huďovej –, že ide o genologické zavádzanie,
ktorým sa napokon iba potvrdzuje nenaplnenosť epického plánu.
19. mája 2023
23. marca 2023
Červenák na vrchole
Zlom
v čitateľskej percepcii Juraja Červenáka nastal niekedy v polovici
desiatych rokov, teda asi dve desaťročia od zabudnutého debutu Olgerd ze
Scallbornu: Meč z Thormarenu (1993). Dovtedy jeho tvorba rezonovala iba
v uzavretej komunite česko-slovenského fandomu, až kým sa mu napokon podarilo
osloviť mainstreamový trh. Túto zmenu spôsobil zjavný odklon od prvoplánových inšpirácií
v pulpovej fantasy typu sword-and-sorcery smerom ku konvenčnejšiemu historicko-dobrodružnému
žánru. Odhliadnuc od ranej výslovne epigónskej série o bojovníkovi
Conanovi (1994 – 2004), nadväzujúcej na univerzum Roberta E. Howarda, ostatné
práce sa – našťastie – nesú v hľadaní vlastnej identity: pôvodne podnetmi zo slovanskej
mytológie, neskoršie z dejín habsburskej monarchie. Autor pod egidou veľkého vydavateľského
domu Slovart – ako sa hovorí – konečne prerazil, a to hlavne detektívnymi
prípadmi veterána Joachima Steina a notára Mateja Barbariča z čias osmanských
invázií do strednej a juhovýchodnej Európy, počnúc románom Mŕtvy na Pekelnom
vrchu (2013).
9. mája 2022
Daniel Šmihula. Medzi politikou a fantastikou
%5D.jpg)
8. apríla 2022
Literárnokritický dlh voči Erikovi Markovičovi
Predtým
než Erik Markovič debutoval zbierkou Ikonickosť. Prestupovanie Slnka,
čo sa udialo v roku 2014, s jeho poéziou sa bolo možné stretnúť sporadicky
v novinách, časopisoch a zborníkoch už od rozdelenia federácie. Pokúsil
sa dokonca aj o hudobnú interpretáciu vlastných básní – a nielen
svojich, i Jána Ondruša či Ivana Štrpku –, ktorá zaznela na verejných podujatiach
a v rozhlase, avšak na základe záznamov dostupných na platforme
YouTube sa dá konštatovať, že spev a hra na gitare nie sú jeho silnou
stránkou. Ani literárne sa mu za ten čas nepodarilo zásadne zarezonovať medzi
čitateľskou a kritickou obcou. Skôr sa neslávne dostal do povedomia
z pozície predsedu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska, pretože
za jeho vedenia nezískalo napríklad periodikum Romboid po prvýkrát bazálnu
dotáciu na svoj chod z Fondu na podporu umenia.
25. februára 2022
Nie je každý chlapec ako Gitón, nie je každé dievča ako Lolita
Prominentná
tvár francúzskej literatúry Gabriel Matzneff, laureát viacerých prestížnych
cien – Motardovej, Amicovej, Renaudotovej a Cazovej, sa v knižnej
eseji z polovice sedemdesiatych rokov vyjadril, že mať v náručí
trinásťročného chlapca alebo pätnásťročné dievča – konkrétne použil aj sloveso posséder,
ktoré znamená vlastniť i byť posadnutý – je neskutočným senzuálnym zážitkom;
vraj po ňom bude všetko ostatné už len „nevýrazné, ťažké, bez chuti“ (Les
moins de seize ans, les passions schismatiques, 2005, s. 24). Autor týchto kontroverzných
slov ale pred verejnosťou nikdy netajil svoju hebefilnú orientáciu, teda príťažlivosť
k osobám v raných štádiách puberty, čo dokazuje jeho tvorba. V takomto
prípade nejde z psychiatrického hľadiska naozaj o pedofíliu v exaktnom
zmysle, hoci v bežnom, najmä bulvárnom jazyku, dochádza k takejto
skratke.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)