18. decembra 2023

(Údajný) zločin a (bez)trest(nosť)

V reakcii na masaker izraelského civilného obyvateľstva popri Pásme Gazy, zosnovaný teroristickou organizáciou Hamás v októbri 2023, sa spisovateľka a televízna scenáristka Ajelet Gundar-Gošen pre prestížny spravodajský časopis Time jasne vyjadrila, že okupáciu palestínskych oblastí považuje za nesprávnu, no kruté vraždenie malých detí s politickými požiadavkami nemá vskutku nič spoločné. V jej komentári rezonuje niekoľko rovín: píše ho z pozície miestnej občianky, avšak otvorenej kritičky ultrapravicovej vlády Benjamina Netanjahua; rovnako si ako klinická psychologička uvedomuje dlhodobú traumu, ktorej budú čeliť preživší a ich blízke okolie; a v neposlednom rade nezabúda i na pohľad matky.

6. júla 2023

Horúcou ihlou

Knihu Patchwork v bielej (2022) od Jany Bodnárovej možno označiť za minimalistický román, hoci v porovnaní s prózou Koža (2018), ktorá jej publikačne predchádza, sa zdá, že rovnako zvolený kompozičný postup – pre autorku príznačný – sa čiastočne oslabuje a do popredia sa dostávajú i jeho narušenia.

19. mája 2023

Post mortem postmoderny

Kniha Asébia: umenie pamäte od Jána Mička je podľa anotácie na obale „klasický román rieka“, čo si však – vzhľadom na jej pomerne neveľký rozsah – protirečí so vžitým chápaním tohto termínu (roman-fleuve), ako ho zaviedol Romain Rolland, charakterizujúc vlastný niekoľkozväzkový cyklus Ján Krištof (Jean-Christophe, 1904 – 1912). Treba preto jednoznačne vysloviť námietku – najmä samotnému autorovi, ale i zodpovednej redaktorke Zuzane Huďovej –, že ide o genologické zavádzanie, ktorým sa napokon iba potvrdzuje nenaplnenosť epického plánu.

23. marca 2023

Červenák na vrchole

Zlom v čitateľskej percepcii Juraja Červenáka nastal niekedy v polovici desiatych rokov, teda asi dve desaťročia od zabudnutého debutu Olgerd ze Scallbornu: Meč z Thormarenu (1993). Dovtedy jeho tvorba rezonovala iba v uzavretej komunite česko-slovenského fandomu, až kým sa mu napokon podarilo osloviť mainstreamový trh. Túto zmenu spôsobil zjavný odklon od prvoplánových inšpirácií v pulpovej fantasy typu sword-and-sorcery smerom ku konvenčnejšiemu historicko-dobrodružnému žánru. Odhliadnuc od ranej výslovne epigónskej série o bojovníkovi Conanovi (1994 – 2004), nadväzujúcej na univerzum Roberta E. Howarda, ostatné práce sa – našťastie – nesú v hľadaní vlastnej identity: pôvodne podnetmi zo slovanskej mytológie, neskoršie z dejín habsburskej monarchie. Autor pod egidou veľkého vydavateľského domu Slovart – ako sa hovorí – konečne prerazil, a to hlavne detektívnymi prípadmi veterána Joachima Steina a notára Mateja Barbariča z čias osmanských invázií do strednej a juhovýchodnej Európy, počnúc románom Mŕtvy na Pekelnom vrchu (2013).

9. mája 2022

Daniel Šmihula. Medzi politikou a fantastikou

Študoval medicínu aj právo, pôsobí v diplomacii a píše fantasy literatúru. Covid mu umožnil dokončiť tisícstranový román Obrancovia Liptova. Vraví, že je jedným z mála diel slovenskej literatúry, v ktorom Rusi vystupujú ako prisluhovači zla. Daniel Šmihula sa už roky pohybuje vo svete politiky, k srdcu mu však prirástol svet fantázie.