Najmarkantnejšie sa Gaimanovo novátorstvo prejavuje na práci so samotným žánrom rozprávky. Autor oprašuje niektoré prvky jej pôvodnej poetologickej štruktúry, čoho výsledkom je chladný príbeh, v ktorom sa vo zvýšenej miere objavuje cynizmus a krutosť. Je to však aj postmoderný nadhľad, s akým predostiera nedospelému čitateľovi stále tabuizovanú tému smrti.
Hlavný hrdina Prelud Owens zvaný Lud sa po vyvraždení celej rodiny neznámym Jackom dostáva na cintorín, kde sa ho ujmú jeho veční obyvatelia – duchovia. Mŕtvi ho – paradoxne – chránia pred nástrahami živého sveta, dávajú mu patričné vzdelanie a postupne ho pripravujú na skutočný život tam vonku. Medzitým – samozrejme – získava skúsenosti aj na základe jednoduchej detskej túžby po dobrodružstve.
Záhrobná kniha je v podstate alúziou na notoricky známu Knihu džunglí Rudyarda Kiplinga. Tento prvotný inšpiračný zdroj potvrdzuje i sám Gaiman. Intertextové nadväzovanie sa nekončí len zmenou pralesu za tajuplné záhrobie, aj po kompozičnej a tematickej stránke badať viacero styčných bodov. Pozornému čitateľovi, ktorý pozná dobrodružný svet vlčieho chlapca Mauglího, preto nemôžu ujsť paralely medzi oboma prózami.
Z tohto hľadiska treba slovenskému prekladu vytknúť názov, oveľa vhodnejšie by bolo preložiť slovo graveyard do podoby nezhodného prívlastku, aby sa zachovala badateľná analógia so vžitým slovenským prekladom Kiplingovej knižky. (V angličtine je táto analógia očividná: The Graveyard Book podľa The Jungle Book.) Napriek tomu sa Milanovi Kopeckému podarilo preložiť román pôvabne, dbajúc na autorov rukopis.
Dá sa teda očakávať, že – po famóznej filmovej adaptácii rovnako vynikajúceho Gaimanovho románu Koralína – aj Záhrobná kniha čoskoro ožije na plátne. Je však otázne, či pôjde o burtonovsky ladenú poetiku alebo o tuctovú blockbusterovú fantasy.
xxx
xxx
Vyšlo vo Fantázii.
Zdroj | Jílek, Peter F. 'Rius: Neil Gaiman : Záhrobná kniha. In Fantázia, roč. 13, 2009, č. 4, s. 101 - 102.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára