Román Duna [Dune] vyšiel knižne po prvýkrát v roku 1965, ale v časopise Analog začal vychádzať na pokračovanie už o dva roky skôr. Nakoniec sa tento príbeh rozrástol na heptalógiu. Predčasnou smrťou Franka Herberta mal zostať aj navždy otvorený. V roku 1999 autorov syn Brian Herbert v spolupráci s Kevinom J. Andersonom nadviazali na pôvodný projekt a dodnes napísali desiatku ďalších románov. Duna ožila aj v rovnomennej filmovej adaptácii Davida Lyncha z roku 1984 alebo po roku 2000 na Sci Fi Channel ako miniseriál. V štúdiách Paramount Pictures sa momentálne rokuje o ďalšom spracovaní, ktoré by sa malo čo najdôslednejšie približovať k literárnej predlohe.
No fanúšikovia vedia, že pokračovania románu už nikdy nedosiahli umeleckú úroveň takzvanej jednotky. Herbert senior bol v Spasiteľovi Duny [Dune Messiah], Deťoch Duny [Children of Dune] a Božskom imperátorovi Duny [God Emperor of Dune] viac únavný a do kondície pútavého rozprávača sa ako-tak vrátil až v Kacíroch Duny [Heretics of Dune] a Kapitule: Duna [Chapterhouse: Dune]. Anderson a Herbert junior však nie sú epigónmi, preto ich pokračovanie v mnohom výrazne prekonáva to pôvodné a na čitateľa pôsobí oveľa dôkladnejšie a životaschopnejšie. Momentálne je rozdelené do troch cyklov: Predohra k Dune [Prelude to Dune], História Duny [Legends of Dune] a Hrdinovia Duny [Heroes of Dune], pričom nechýba ani samotné vyvrcholenie príbehu v románoch Lovci Duny [Hunters of Dune] a Piesočné červy Duny [Sandworms of Dune], ktorý Herbert senior už nestihol napísať, ale azda by s ním súhlasil, pretože všetko vychádza z jeho pracovných materiálov dlhé roky stratených v bezpečnostnej schránke.
Úplne prvý román o planéte Duna je teda iný. Kým všetko po ňom patrí do menej náročnej populárnej literatúry, Herbert v jeho prípade nenapísal brak, ale hlbokú epickú víziu o ľudstve, ktorá sa prekvapivo aktuálne dotýka súčasného sveta.
Ten románový je od nášho vzdialený asi o dvadsaťtisíc rokov. Zem už dávno neexistuje, po jadrovej katastrofe zostala absolútne neobývateľná, bola by to však iba jedna planéta spomedzi mnohých v nekonečnej Svätej ríši Známeho vesmíru, ktorej oficiálne vládne monarcha, hoci v skutočnosti je moc rozdelená do vratkej rovnováhy medzi neho, zástupcov veľkorodov, Vesmírnou gildou s monopolom na medzihviezdnu dopravu a ďalšími organizáciami ako napríklad tajné sesterstvo Bene Džesserit. Napokon je tu niečo ešte oveľa mocnejšie – korenie melanž so sýto škoricovou vôňou, v skutočnosti vysoko návyková droga s pozoruhodnými účinkami: predlžuje život a odďaľuje proces starnutia, ale strata jeho príjmu zabíja. Závislí sú od neho – samozrejme – tí najvplyvnejší. Keby napríklad tiež na ňom závislí piloti gildy nemohli cestovať časopriestorom a prekonávať tak nepredstaviteľné vzdialenosti, vesmír by sa doslova rozpadol. No a jediným miestom, kde sa najdrahší artikel vo vesmíre ťaží je práve Duna.
Hneď v úvode románu sa stretávame s jeho hlavným hrdinom – pätnásťročným dedičom vojvodského titulu Paulom Atreidom. Ibaže z vodnej planéty, na ktorej strávila jeho dynastia celé stáročia, práve odchádzajú na inú – plnú piesku a kamenia. Jeho otec Leto akceptoval imperátorské rozhodnutie zmeny léna, pretože Arrakis je neodmietnuteľná ponuka. Samozrejme, príbeh sa dosť skomplikuje vo chvíli, keď do neho vstupujú intrigy nepriateľského rodu Harkonnenovcov a postupne sa odhaľujú plány ďalších mocenských skupín. Po ich krvavom víťazstve sa dospievajúci chlapec stráca v púšti, kde sa ho ujímajú kmene utláčaného národa Fremenov.
Dej je však oveľa zložitejší. Herbertovi sa totiž podarilo vytvoriť sociologicky skutočne hlboký svet, kladúc dôraz na filozofické, jazykové, náboženské, politické a iné reálie. Iba predloha k Fremenom čerpá v mnohom z arabskej a rómskej kultúry. Celkovo sa v románe odrážajú autorove znalosti islamu a zenového buddhizmu. Preto je i jeho charakteristickou črtou mystika. Najväčšie prikázanie v Oranžsko-katolíckej biblii znie: „Nestvoríš stroj na svoj obraz.“ Avšak dávny konflikt medzi ľudstvom a umelou inteligenciou je už čímsi veľmi vzdialeným, priam mýtickým. Tomuto obdobiu sa venuje spomínaný cyklus História Duny.
Hlavným odkazom románu je ale ekologický aspekt. Herbert poukázal na fakt, že ľudstvo – bez ohľadu na čas a priestor – povyšuje svoj osobný prospech nad celý vesmír. Planéta Duna s jedinečným ekosystémom sa stáva len ťažobnou oblasťou. Iba Fremeni harmonicky prispôsobili svoju existenciu so zákonmi tohto životného prostredia. Zvyšok sem prichádza drancovať.
Skoro som zabudol na to najtypickejšie pre Dunu – gigantické červy. Tieto monštruózne dážďovky dosahujúce dĺžku i štyristo metrov obývajú piesočné oceány, chránia ťažko dostupné územia pred cudzincami. Nie sú však len nezvyčajnou kulisou, ich životný cyklus, lepšie povedané transformácia, je zahalený tajomstvom a výrazne súvisí so vznikom korenia. Pre Fremenov sú dokonca posvätnými a stávajú sa najvyšším božstvom pomenovaným ako Šaj-hulúd, čiže Veľký stvoriteľ.
Kto by chcel teda nazrieť do tejto fikcie vzdialenej budúcnosti ľudstva, musí si uvedomiť, že nejde o jednorazovú víkendovú, ale dlhodobejšiu čitateľskú záležitosť, ktorá spĺňa všetky parametre kvalitnej literárnej zábavy. No a pre fanúšikov dávam do pozornosti, že Anderson a Herbert junior sa chystajú čoskoro publikovať tretí román zo série Hrdinovia Duny.
[Herbert, Frank: Duna. 3. vyd. Prel. Karel Blažek a Jindřich Smékal. Praha : Baronet, 2006. 640 s. Z angl. orig. Dune. ISBN 80-7214-941-5.]
Vyšlo vo Fantázii.
Pôvodný zdroj | Jílek, Peter F. 'Rius: Duna: Herbertov odkaz. In Fantázia. ISSN 1335-2601, 2010, roč. 14, č. 3, s. 96-97.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára