20. augusta 2010

Nabokovov najlepší román

Vladimir Nabokov patrí tiež k tým autorom – podobne ako Umberto Eco –, ktorých meno sa bežným čitateľom spája s jednou jedinou knihou, aj keď popri svetovo populárnej Lolite napísal desiatky ďalších románov, poviedok i divadelných hier. Expert na tohto autora Brian Boyd však tvrdí, že jeho najhodnotnejším dielom je práve Bledý oheň. Nepoznám ale jeho tvorbu natoľko komplexne, aby som toto tvrdenie mohol jednoznačne potvrdiť, no s istotou môžem povedať, že ide naozaj o vysokohodnotnú postmodernú kompozíciu, slohovo priam ukážkovú.


Tento román v pravom tradičnom zmysle slova ani románom nie, synkretizuje sa totiž s vedeckým textom; ústrednú časť knihy tvorí deväťstodeväťdesiatdeväťveršová básnická skladba v štyroch spevoch Johna Shada, ktorú rámcujú PredslovKomentáreRegister. Ich autorom je zase Charles Kinbote, básnikov priateľ a samozvaný editor jeho poémy. Mimochodom, jej názov, podľa ktorej sa volá i román, odkazuje na tragédiu Williama Shakespeara Timon Aténsky. Avšak to je asi tá najviditeľnejšia alúzia, ostatné sa totiž odhaľujú komplikovanejšie a vyžadujú si delikátne diskurzívny prístup.

Takže samotná interpretácia zostáva veľmi otvorená a stojí hlavne na čitateľskej kompetencii identifikovať metatextové narážky, ale aj slovné hráčky; krajina Zembla napríklad môže súvisieť so starým anglickým názvom ruského súostrovia Nova Zembla, teda Nová Zem. Celá štruktúra románu, pravdaže, nie je bezúčelná, vytvára akúsi referenčnú pavučinu, v ktorej sa zachytávajú kultúrne, politické a v najširšom význame spoločenské aspekty ľudskej civilizácie.

Publikované v:
- Knižná revue, roč. 20, 2010, č. 14 - 15, s. 8

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára