21. júla 2011

Amatéri oživujú slovenskú sci-fi

Administrátor webového portálu scifi.sk Alexander Schneider mal ku mne prosbu, či by som sa nepozrel na zborník poviedok, ktorý obsahuje výber toho najlepšieho, čo sa za rok 2010 objavilo na ich stránkach.

Zárodky hviezd - ako znie jeho titul - nie sú tlačenou, ale elektronickou publikáciou vo formáte PDF pod licenciou Creative Commons Attribution, čo znamená, že dielo je voľne šíriteľné len za podmienky uvedenia autorstva. Pozitívne vnímam využitie virtuálneho média pre literatúru, to však neznamená zabudnúť na registráciu eknižky v agentúre prideľujúcej ISBN, ináč akékoľvek vydavateľské aktivity tohto druhu zostávajú na úrovni školského časopisu. V čase infoveku totiž môže písať každý; stačí si vybrať z pomerne bohatej ponuky literárne zameraných stránok či si dokonca otvoriť vlastný blog. V takomto množstve samozvaných kyberspisovateľov je - pravdaže - vylúčené vedieť sa orientovať. I preto vítam Schneiderov záujem o kritické ohlasy k projektu zvonku.

Vedecká fantastika v prvom rade vytvára alternatívu ku skutočnému svetu, v ktorej jestvujú špekulatívne javy, vzťahy a reálie, aké na základe súčasných technologických vymožeností nie sú možné. Z tohto hľadiska sú texty v zborníku priveľmi fádne, bez hľadania nových potencionalít, s predstavivosťou plnou schematizovaných tém a motívov. Akiste to mohlo byť spôsobené aj tým, že sa autori - náročky alebo mimovoľne - nechali ovplyvniť svojím čitateľským a diváckym vkusom.

To platí i pre skúseného Antona Stiffela, ktorý zborník otvára svojou poviedkou. Žiaľ, iba úzky okruh angažovaných fanúšikov science fiction na Slovensku vie, že príbeh je súčasťou autorom dlhodobo koncipovaného univerza. Nezainteresovaným sa bude zdať pridlho statický, kým dôjde k dejovému posunu a v neposlednom rade okato pretechnizovaný. V prípade štylisticky najvyzretejších próz od už amatérskych nadšencov Zdena „Asha“ Mikláša a Marka Slabeja je citeľný príklon ku klasickému softu, ale prevláda v nich zbytočná patetickosť. Tieto mená napokon uzatvárajú pomyselnú víťaznú trojku.

Zvyšné štyri textíky majú ešte čo doháňať. Vo väčšej alebo menšej miere im chýbajú štylizačné zručnosti, ktoré sa najčastejšie prejavujú v samotnej vetnej syntaxi, čo ďalej kostrbatí dialógy a opisy. Po formálnej stránke sa neistota prejavuje tiež v kompozícii. Vyfabulovaný časopriestor nepôsobí ani veľmi autenticky. Iste tomu nie sú na vine len autori, ale aj editor a ďalší konzultanti spomenutí v úvodnom poďakovaní. Redakčná agenda bola totiž zjavne vedená dosť šlendriánsky, s výnimkou grafiky, tá je solídna.

Pochybujem, že projekt debutového zborníka sa opätovne otvorí – to je vlastne výhoda online literatúry, namiesto druhého vydania stačí apdejtovať  novú verziu – a autori znovu prisadnú k stolu, aby svoje prózy sprecizovali. No snaha postúpiť z fandomovej úrovne na profesionálnu je v domácej špekulatívnej tvorbe veľmi dôležitá, ináč sa tento žáner zo súčasného marazmu nepodarí vzkriesiť. Ak budú Zárodky postupom času klásť čoraz väčší dôraz na kvalitu, predsa by sa len mohla nejaká tá hviezdička objaviť.

Vyšlo na Iliterature.

Zdroj | Jílek, Peter F. ‘Rius: Amatéri oživujú slovenskú sci-fi. In Iliteratura [online]. 21. 8. 2011. [cit. 2018-05-28]. Dostupné na internete: <http://iliteratura.cz/Clanek/28597/elias-marek-ed-zarodky-hviezd-2010-zbornik-sci-fi-poviedok>.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára