25. mája 2014

Slová porotcov (2014)

Zrkadlenia sú za mnou. Keby som mal stručne zosumarizovať literárne počiny druhého ročníka vo všeobecnosti, skopíroval by som svoj prológ z minulého zborníka. Mnoho začínajúcich autorov si ustavične spája potrebu vyjadriť ľúbostné pocity vo viazanom verši. A asi to tak zostane navždy - táto zromantizovaná predstava o poézii. Vediac o tejto grafomanskej poruche, rozhodli sme sa súťaž doplniť o tému so sociálne angažovanými motívmi, hoci textové výstupy sa taktiež niesli po povrchu. Napriek tomu, kvalita účastníkov predsa len o čosi stúpla.

Výhercovia Peter Šípoš, Anna Púchovská a Barbora Plutová by mali na sebe - po našom prejavení dôvery - začať ešte viac pracovať. K uvedeným víťazom som si dal poznámku - keď sa mi dostali pod ruku -, že patria do lepšieho priemeru v porovnaní s ostatnými prácami. Azda majú potenciál objaviť vlastné nedostatky a posunúť sa ďalej, ak nezanevrú na kritické slová, lebo i to sa stáva, dokonca profesionálnym autorom.

Moja rada sa týka metaforiky, presnejšie výberu lexikálneho inventára; niekedy sa stačí opýtať, či už tento verš nenapísal niekto predo mnou a pokúsiť sa nájsť inovatívnejšie vyjadrenie, bez nadbytočného pátosu.

Napríklad taký finalista mi atmosféricky pripomínal Jána Ondruša, čo sa dá vnímať dvojako: na jednej strane pozitívne, lebo sa zjavne neuvedomelo dokázal priblížiť k expresivizmu v neoavantgardnom štýle konkretistov, avšak epigóni či akísi kopigóni budú stále patriť do druhej ligy.

Poézia nie je žuvačka, povedal René Char a tým vlastne vysvetlil všetko podstatné o umení vôbec.

Vyšlo v zborníku Zrkadlenia 2014.

Zdroj Jílek, Peter F. 'Rius: Slová porotcov. In Zrkadlenia 2014 : Zborník literárnej súťaže. Prievidza : Literárny klub Poet, 2014, s. 7-8. ISBN 979-80-971311-2-8.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára