Rogerovi Peyrefittovi sa ako absolventovi prestížnej parížskej univerzity Sciences Po rysovala sľubná kariéra v diplomacii, ale z pozície tajomníka na veľvyslanectve v Grécku musel rezignovať pre pomer s mladíkom. Krátko nato napísal román Les Amitiés particulières, ktorý zožal v intelektuálnych kruhoch veľký úspech a získal Prix Renaudot, jednu z najvýznamnejších francúzskych cien za literatúru. Nacisti medzitým vo svete rozpútali vojnu.
Keď v roku 1943 vychádza Peyrefittova prvotina, homosexualita vo všeobecnosti patrila medzi okrajové témy. Hoci krvavé zákony, ktoré takzvanú sodomiu kriminalizovali, boli vo Francúzsku zrušené už za revolúcie, jednotlivci s preferenciou rovnakého pohlavia museli svoj ľúbostný život naďalej pozorne tajiť najbližšie dve storočia. Spoločenská mienka totiž vedela svoje obete perzekvovať rovnako zákerne ako rôzne paragrafy namierené proti poburovaniu verejnej morálky. Preto je paradoxom, že autor bezproblémovo pracoval pre Fernanda de Brinon, kľúčového architekta vichistického režimu.
Gejský román storočia
Názov románu (do slovenčiny by sa dal preložiť ako Špeciálne priateľstvá) je vlastne eufemizmom, delikátnym termínom pre určité putá prekračujúce bežné kamarátstva. Pravdepodobne po prvýkrát tento pojem použil jezuitský misionár Joseph-François Lafitau v etnografickej práci z roku 1724, kde porovnával zvyky pôvodných Američanov so starovekými Sparťanmi. Peyrefitte, ktorý strávil dospievanie na katolíckych internátnych školách a dostalo sa mu prísneho klasického vzdelania, zrejme poznal tento materiál a inšpiroval sa ním.
Hlavný hrdina, štrnásťročný Georges de Sarre, tiež študuje na takejto škole. Stretáva tam o čosi mladšieho Alexandra Motiera a postupne medzi nimi vzniká platonický vzťah. Príbeh, napriek tomu, nie je sentimentálny, práve naopak, veľmi citlivým spôsobom zobrazuje naivnú detskú romancu, pričom od samotného počiatku čitateľ tuší, že takáto láska, hlavne po odhalení, je vopred odsúdená na zlý koniec. O to viac, lebo ju Peyrefitte zasadil do cirkevnej pôdy medzivojnovej tretej republiky.
Keď sa otec Lauzon náhodne dozvie o nežiadúcich sympatiách medzi chlapcami, rozhodne sa okamžite zasiahnuť. Žiaľ, hrubo tým naruší ich dôverné rozpoloženie, čo sa premietne do tragédie. Alexandre spácha zbytočnú samovraždu zo cti, ktorá má byť dôkazom jeho úprimných emócií. Nutnosť takéhoto konania si napokon vyžaduje antický pôdorys textu. Peyrefitte ako znalec kultúry grécko-latinskej proveniencie sa svojím debutom plnohodnotne integroval do európskej tradície androfilného písania, zároveň ho revitalizal do súdobých podmienok a stal sa otvoreným hlasom sexuálnej inakosti ešte pred zrodom emancipačného hnutia.
Miluje chlapcov, volí Národný front
Peyrefitte sa nevyhol ani motívu zneužívania maloletých kňazmi cez postavu otca de Trennes, ktorý svojich zverencov po nociach láka k sebe do izby a ponúka im alkohol alebo cigarety. Predbehol tak vlastné časy, keď priamočiaro pomenoval skutočnosti pokrytecky ututlávané Svätou stolicou až do prelomu milénií. V ďalších knihách bol natoľko kritický voči duchovenstvu, že musel čeliť viacerým trestným oznámeniam, za čo si vyslúžil posmešnú prezývku pápež homosexuálov. Napokon, s týmto milovníkom škandálov sa úspešne súdila i Marlene Dietrich, pretože ju v neskoršom románe nazval podporovateľkou Adolfa Hitlera.
Množiace sa bulvárne excesy mu vyčítali aj vtedajší recenzenti. Tvrdili, že svoj talent zatieňuje v prospech komerčnej slávy. Autor si nad tým hlavu veľmi nelámal a stihol vydať viac než štyridsať publikácií. V niektorých opätovne vystupuje autobiograficky formovaný Georges. V iných zasa zverejňuje pikantné klebety zo súkromia celebrít. Svoje prvé literárne dielo však zjavne neprekonal. Svedčí o tom fakt, že je s rovnakou naliehavosťou vyhľadávané dodnes. V roku 1964 ho režisér Jean Delannoy dokonca zadaptoval do rovnomennej filmovej podoby. Počas nakrúcania sa Peyrefitte zoznámil s iba dvanásťročným komparzistom Alainom-Philippom Malagnacom d'Argens de Villèle, budúcim manželom populárnej umelkyne Amandy Lear, a dlhodobo fungovali ako milenecký pár v duchu aténskej etiky.
Kontroverzie sa Peyrefitta držali až do jeho skonu v úctyhodnom veku deväťdesiatich troch rokov. Celý život sa síce tvorivo venoval otázkam homosexuality, stál tiež pri zrode organizácie Arcadie či pomáhal etablovať gejské klubové prostredie, na druhej strane vyhľadával primladých partnerov a prekvapivo podporoval xenofóbnu politiku Národného frontu Jeana-Marieho Le Pena. Nekonzistentné prepájanie libertínskeho chápania osobných slobôd a ultrapravicového populizmu spochybňovalo jeho osobnosť a od pokriveného obrazu, ktorým škodil vtedy krehkej teplej komunite, sa dištancovali i jej aktivisti. Ale ako prorokoval už André Gide, jeho debutovému románu bude zaslúžene patriť budúcnosť.
[Román dosiaľ nebol preložený do češtiny alebo slovenčiny, okrem francúzskeho originálu je dostupný vo viacerých vydaniach v angličtine (Secret Friendships, Special Friendships), španielčine (Las amistades particulares), portugalčine (As Amizades Particulares), nemčine (Heimliche Freundschaften), taliančine (Le amicizie particolari), holandčine (Verholen vriendschap) a maďarčine (Különleges barátságok).]
Vyšlo v Kapitáli.
Zdroj | Jílek, Peter F. 'Rius: Pápež homosexuálov. In Fraktál, 2018, roč. 2, č. 4, s. 13
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára