31. decembra 2020

Praktický slovník chorvátsko-slovenských falošných priateľov

Zaujímavou publikačnou aktivitou Katedry slovenského jazyka a literatúry pri Inštitúte západoslovanských jazykov a literatúr na Filozofickej fakulte Univerzity v Záhrebe, ktorá určite stojí za pozornosť nielen v kroatistickej a slovakistickej, ale i v širšej slavistickej sfére, je autorský slovník chorvátsko-slovenských interlingválnych homoným s titulom Lažni prijatelji – Falošní priatelia.

Jeho zostavovateľka Martina Grčević, ktorá na spomenutom pracovisku pôsobí, ho primárne koncipovala ako pomôcku pre študentov slovakistiky v Chorvátsku a tiež opačne, pre študentov kroatistiky na Slovensku. No metóda spracovania umožňuje orientovať sa v ňom aj jednotlivcom bez akademického vzdelania v oblasti lingvistiky a translatológie. Práve táto druhá skupina laikov – prevažne zo slovenského jazykového prostredia – vstupuje často do kontaktu s chorvátskym prostredím, či už z pracovných, alebo osobných dôvodov, hlavne však počas letnej turistickej sezóny. Základná téza slovníka by teda mohla znieť v pragmatickej otázke, v čom a nakoľko si používatelia uvedených jazykov skutočne rozumejú.

V úvodnej štúdii autorka prehľadne rozoberá problematiku interlingválnej homonymie a upozorňuje na stav terminologickej neustálenosti. Kým chorvátska lingvistika preferuje popularizovaný názov lažni prijatelji, ktorý vznikol kalkovaním a skrátením pôvodného francúzskeho spojenia faux amis du traducteur, slovenská zasa uprednostňuje systémový prístup, hoci vo voľnejšej komunikácii sa takisto vyskytuje používanie spojenia falošní priatelia, respektíve sa v menšej miere spomínajú i zradné slová. S týmto faktom sa Grčević v chorvátskej aj slovenskej mutácii svojej práce vyrovnáva tak, že vo vstupných teoretických textoch zachováva nomenklatúru podľa lingvistickej tradície danej krajiny.

Na rozdiel od väčšiny slovníkov interlingválnych homoným je tento špecifický v metodike, akou sú v ňom jednotlivé lexikálne jednotky z oboch jazykov spracované. Nejde totiž o klasickú štruktúru, buď (1) jednostranne jednojazyčnú, kde dominuje len jeden heslový jazyk, alebo (2) dvojjazyčnú, v ktorej sú oba jazyky spracované v samostatných blokoch publikácie bez vzájomného prepojenia. Autorka vo svojej dvojjazyčnej koncepcii stavia chorvátčinu a slovenčinu po vizuálnej stránke paralelne a rovnocenne – v ľavej časti strany uvádza výklad pre chorvátskeho a v pravej pre slovenského používateľa.

Napríklad jednotka zrak: pri obidvoch jazykoch je uvedené, že ide o podstatné mená mužského rodu (autorka pracuje – až na pár výnimiek – s interlingválnymi homonymami jedného slovného druhu v základnom tvare). Chorvátsky používateľ slovníka sa dozvie, že slovo v slovenčine má význam chorvátskeho slova vid, teda jedného z piatich základných zmyslov, ktorý umožňuje vizuálne vnímanie, prípadne slova pohľad, kým slovenský používateľ si uvedené slovo v chorvátčine preloží ako vzduch:


zrak

m.

1. vid; jedan od pet osjeta kojemu je organ oko (slabý zrak – slab vid; strácať zrak – gubiti vid) 

2. knjiš.; pogled (sklopiť zrak – spustiti pogled)

zrak

m.

 vzduch (zrak je čist – vzduch je čistý; visjeti u zraku – visieť vo vzduchu; zrakoplov – lietadlo; zračna luka – letisko)

 

(s. 149)


Grčević obdobne spracúva okolo štyristopäťdesiat lexikálnych jednotiek, ktoré na základe rovnakosti a podobnosti napĺňajú definíciu interlingválneho homonyma, pričom pri každom nezabudne uviesť najfrekventovanejšie významy a kolokácie s exemplifikáciou. Nevyhýba sa ani tabuizovaným slovám, napĺňajúcim v jednom z jazykov štylistický príznak vulgárnosti, čo môže v bežnej jazykovej situácii pôsobiť vtipne či dokonca chúlostivo (kontext, vyžadujúci si doplňujúcu poznámku, je uvedený symbolom ukazováka):

fúkať

nesv.

puhati (vietor fúkavjetar puše; fúkať (nos) do vreckovkypuhati (nos) u maramicu; fúkať polievkupuhati na juhu)

 

nafúkať sa, nafukovať sa, ekspr. – 1. naljutiti se; 2. napuhavati se; pren., praviti se važan (čo sa nafukuješ?što se napuhavaš?)

 

Glagol fúkať učestao je u svakodnevnoj slov. jezičnoj praksi. Upotrebljava se i s različitim prefiksima: pofúkať, ofúkať, odfúkať, nafúkať, vyfúkať (npr. (p)ofúkať dieťaťu koleno, prst – puhati djetetu na koljeno, prst (smanjiti bol); vietor odfúkol všetok prach – vjetar je otpuhao svu prašinu; nafúkať balón – napuhati balon; vyfúkať vajce, nos – ispuhati jaje, nos). Značenje koje taj glagol ima u hrv. razg. jeziku Slovacima nije poznato.)















fukati

nedok.

žarg. vulg.; súložiť; jebať





Sloveso fúkať sa používa často v každodennej slov. jazykovej praxi, napr. fúka sa polievka, dieťaťu rana na kolienku, nos do vreckovky, na sviečky, fúkajú sa balóny, plávacie kolesá, atď. Pri jeho používaní však môžu v chorv. prostredí vzniknúť komické alebo dokonca nepríjemné situácie. Na pláži sa môžu zachytiť zhrozené pohľady domácich, ak slov. turisti nafukujú rôzne plavecké pomôcky a komentujú podobnými vetami, ako napr.: Miško, nafúkaj to koleso!, Počkaj, nafúkam ti rukávniky.

(s. 49)


Autorka pri spracovaní interpretačnej a asociatívnej roviny jednotlivých hesiel vnáša do slovníka etnometodologický prístup, z toho vyplýva, že kladie dôraz na jazykovú prax a optiku bežného používateľa. Túto publikáciu – samozrejme – nemožno považovať za vyčerpávajúcu, čo si uvedomuje aj Grčević, ale ako autorské dielo je dostačujúcim zdrojom najčastejších komunikačných nedorozumení, s ktorými sa dá prostredníctvom vzájomného dotyku chorvátčiny a slovenčiny stretnúť. Preto prínos tohto slovníka možno očakávať najmä v lingvodidaktickom využití. Zároveň treba podčiarknuť, že ide o prvú lexikografickú prácu svojho druhu medzi porovnávanými jazykmi, predne vypĺňajúcu biele miesto v komparatívnom slavistickom bádaní. Z obdobných knižných výstupov, ktoré komplexnejšie spracúvajú interlingválnu homonymiu medzi slovenčinou a inými slovanskými jazykmi, dosiaľ vyšli: slovensko-slovinský slovník Slovaško-slovenska homonimija. Slovar slovaško-slovenskih medjezikovnih homonimov od Juraja Vaňka z roku 2003, Ukrajinsko-slovenská homonymia. Slovník ukrajinsko-slovenských medzijazykových homoným od Márie Čižmárovej a Anny Jaškovej z roku 2013 a Slovník rusko-slovenských medzijazykových homoným z roku 2019 od Lukáša Gajarského a Tatjany Grigorjanovej.

[Grčević, Martina (2020). Lažni prijatelji. Rječnik hrvatsko-slovačkih međujezičnih homonima – Falošní priatelia. Slovník slovensko-chorvátskych medzijazykových homoným. Záhreb: FF-press. 152 s. ISBN 978-953-175-697-6.]


Vyšlo v Jazyku a kultúre.

Pôvodný zdroj | Jílek, Peter F. 'Rius (2020). Praktický slovník chorvátsko-slovenských falošných priateľov. In Jazyk a kultúra [online]. ISSN 1338-1441, roč. 11, č. 43-44, s. 169-171).

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára