12. februára 2013

Literárna ambulancia #11

Paulína Tholtová má dvadsaťdva rokov a na Prešovskej univerzite študuje učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry v kombinácii s biológiou. V roku 2011 vyhrala s poviedkou Literárnu súťaž časopisu Eurocampus, napriek tomu sa rozhodla presedlať na poéziu.

Literárna správa/nález

Paulína Tholtová
Obj.: Paulína Tholtová študuje biológiu asi aj preto, lebo vie uvažovať exaktne. I v jej básňach dominuje táto rozumová kalkulácia. Očakávaný chlad nahrádza jemná irónia, ktorú spôsobuje konfrontácia  s citovým prežívaním. Vzniká tým vcelku zaujímavá analytická poézia, avšak čitateľsky zrozumiteľná, neuzavretá v terminologickej striktnosti. Dg.: No keď v koláži Krátky list na dlhú rozlúčku poskladanej z titulov deväťdesiatich textov odkazuje tiež na knihu Urobíme všetko, čo sa dá, napadlo mi, že asi tak by vyzerala menej zrelšia básnická tvorba Evy Borušovičovej. Paulína totiž postupuje obdobne: pohybuje sa v gýči, ale ozvláštnenom, nazvem to pseudoženským diskurzom, ktorý naoko emancipuje ženský subjekt, hoci v skutočnosti preberá schémy otrepanej vzťahonomickej literatúry. To je na jednej strane výčitka, na druhej možná cesta, akou sa autorke dá uberať, či zvolí populárny trend alebo bude chcieť rozbiť štruktúru, ktorá ju ovládla. Th.: Akokoľvek sa rozhodne, v oboch prípadoch musí popracovať na obrazotvornosti a štylistike. Jej texty síce majú dobrý základ, len by bolo vhodné zamerať sa na detail. Chýba mi - paradoxne - skrytá údernosť, pomyselná facka, k čomu sa viac-menej približujú verše v básni Plytčina, - «Plytko... / To je maximálna hĺbka... / Ponor do celého problému veci... / Odbaviť sa a utiecť, nezáujem o postkoitálne keci.» -, kde dochádza jednoduchou formou k výstižnému pomenovaniu jednej z podôb medziľudskej krízy. Týmto smerom by som sa uberal.

TRILÓGIA LÁSKY – „MÁJOVKY“

1. láska platonická

∑-♥@!♂ (E-mail)

Občas sedím pri počítači a panikárim, bláznim,
keby niekto umrel zakaždým, keď stlačím F5,
nikto by už nežil, sakra...

Oslovuje ma slečna, vyká mi.
Ničí všetky moje obľúbené miesta,
keď tam nie je, nedáva si s kamarátmi pivo
keď tam nie je, nudím sa –
áno, počasie je krásne, vtáci spievajú, víno je dobré.

Ale keby tam bol... akoby  som prehltla 5 tabletiek speedu.
Všetkých zdravím, správam sa roztopašne,
som veselá – hravá.
Najhoršie je, keď s ním nikdy nehovorím,
ale viem, že ma vidí
- vidíte ľudí, aj keď sa nedívate.

Viem o ňom všetko, všetko.
Viem kde pracuje, čo rád vo voľnom  čase robí...
Keby vôbec tušil, že som tak informovaná,
keby to vedel, pravdepodobne by vstúpil do programu na ochranu svedkov
- pre donášačov mafie.
Glenn Close v Osudovej príťažlivosti, to som ja - teší ma!

Kliknem na odoslať.
Čoho je moc, toho je príliš.
Chcem žiť, nie tráviť celý život na gmaile.
Spočiatku je to milé, ale v konečnom dôsledku je to ťažké
- odmietnutie je ťažké, ale rieši
paf!
je to ako gilotína
paf!
...hoci čakanie na odpoveď,
týždne premýšľania o tom, že za veľa nestojím,
zatiaľ čo on si myslí o mne, že som blázon...
To je ako nechať si odseknúť hlavu v spomalenom zábere
s jedným dlhým, lepkavým, všadeprítomným  NIE.

V určitý okamih sa naštvete,
zrútite sa,
všetko je odporné, tmavé, spálené
GAME OVER – jedna hra srdca skončila.

2. láska milenecká

Organická chémia

Vysvetľuje to celkom jednoducho:
Tvoja telesná schránka, poskladaná z tých dielov prírodnej stavebnice
vlasy, tvár, krk s latentným ekzémom, ruky, 40tky nohy a aj niečo medzitým,
vyvolalo to reakciu – prebiehala pomaly,
katalyzátor si odmietala a ja som zbytočne tlačil na pílu,
presvedčený o tom, že si plastová Barbie,
veď vieš, taká tá známosť na chvíľu.
Trvalo mi večnosť zistiť, že som stretol vílu – 21. storočia.

Chcel som sa viazať,
väzbou jednoduchou, násobnou, trojitou.
Byť v exitovanom stave uhlíka a skrotiť si ťa,
pritiahnuť na svoju stranu, podať ruku, spojiť sa.
Kráčať prstami po ramene... šteklivá nie si, zaujímavé zistenie
Absolvovať trasu lásky:
rovinu – pahorky – mäkké údolia – jaskyňu.
Vychutnať si jej roztopašnú mikroflóru,
pripojil  by som aj nejaké explicitné údaje,
podklady o jej reliéfe, gastronomickú analýzu
- to je nepodstatné, relevantné v tom momente však bolo
milovať ťa celú, milovať vážne, nie len tak od oka, cca, ledabolo.

Vysvetlím to teraz ja:
Mal charizmu, očarujúcu vnútornú silu - niečo také špecifické, čo láme ľady, 
prelomil tým aj moju sociálnu fóbiu.
Dostal za to, samozrejme, veľké plus, bozk na pery...a stále žiadal niečo viac, rafinovane tlačil.
Videl ma už na lopatkách – doslova, sebavedomý Cassanova.

Potrebovali sme len čas, oťukať sa, stratiť hlavu
myšlienkovo prepojiť, cítiť sa osamote aj vnútri davu.
V ten večer ma opil koktailom inteligentných výrokov,
ja som sledovala vzor na jeho košeli, mal takú tú typickú - čisto bielu
gombíky detto, tie však boli svine – bránili sa dotykom statočne,
avšak pomohol mi a rozopli sme ich spoločne.

Čo dodať na záver?
Darovali sme si najlepšiu bolesť nášho života.
Bola som milovaná. Tebou? - Veď čo je teraz s nami…
Chemická rovnováha sa posunula,
zo syntézy dvoch duší ostala len spomienka, farebná mozaika,
ktorá ma niekedy v snoch romanticky vzruší.

3. láska nadpozemská

Ontogenéza lásky

Na počiatku stojí On – mohutný, taký v porceláne slon
a často nebol doma.
To mi povedala Ona, rozprávala o „nás“ – teda, o „nich“.
                              *
Nebol tu, keď sa diali tie veľké veci.
Akceptovala by som v tom momente všetko:
frflanie, vulgárne komentáre, nepodstatné keci.
Ale, nebol doma, keď to začínalo byť o nás.
Tak seriózne, ba až biblicky!

Z odstupu času musím priznať, hoci nerada,
Nenájsť v jeho kutilskom bordeli ten rebrík,
nič viac - nás už - asi ani nestlmelí.
V tom čase sme mali krízu a to jeho obľúbené do psích materí...

Každopádne, vyžadovalo si to hrubú mužskú silu,
avšak zaťala som sa – zvládnem to, ono to pôjde – aj nasilu.
A išlo to, sama neviem ako, eufória feminizmu rástla vo mne s každým jedným schodom,
bližšie k oblakom, slnku, k nadhľadu nad životom.
Zahliadla som na oblohe dokonca aj Venušu,
„Prečo sme stále sami?“ – kričím zúfalo, vrieskam odušu.
Zavalím ju výčitkami.

Balansujem na rebríku, práca mi ide od ruky, miestami nepodvedome zvuky prírody dokonca tlmočím, hodinku – dve, viac nie.
Nechala som mu ale na chladničke odkaz:
„Miláčik, len na jablká si odskočím.“
                              *
EPILÓG

Adam pobozkal Evu.
Hriechom zlomenú, ľudsky nevinnú devu
a pobrali sa späť, hľadať cestu do raja.

Zrazu sa obzrel a arogantne na mňa zasyčal:
„Ženská, veď tak sa to malo stať!
To chceš ten svoj OSUD zrazu oklamať?
Ale, urobím ti láskavosť
– nech je to bestseller,
cestopisná lovestory,
dobrodružný thriller – áno - , ktorým svet dorazím, 
GPS Eve pokazím.“

Vedecké blues

Vrátiť sa tak späť,
k pra-labyrintu koreňov a ku klíčiacim výhonkom
- áno, fotosyntéza nám dopriala už zopár plytkých nádychov.

Zažiť citové výlevy Australopiteka,
podakovať sa mu za článok v rodokmeni.
Nezabudnúť, že zem životom iba preteká.
Poznám to – a niečo sa teda zmení?

Meniť, zmeniť, hýbať,
nenápadne odistiť výbušninu,
pozamenať a vyhodiť do koša nepotrebné ruiny,
alibisticky prijať rolu novo-tvorcu
- stať sa Bohom pre vlastné dejiny.

Olúpať zemskú kôru –
do ruky dláto a ide sa na to!
Precízne stiahnuť tú vrstvu plnú vlákniny.
Ignorovať živec, kremeň... aj ostatné horniny.

Možno cesta do stredu Zeme –
adekvátny spôsob ako objaviť čo drieme:
žeravú magmu, pekelnú hriešnosť, spaľujúcu vášeň,
všetko riadené monopolom magnetizmu
–  tou chladnou logikou železa.

Mám ale sen –
stať sa kotviacou guľou
v strede ľudského telesa.

Plytčina

Plytko...
kĺžeme po povrchu...
šmýkame sa na vrstve lubrikačného gélu...
Namazal si ma ním celú.

Plytko...
pýtaš sa ako sa mám...
a či ty si spravil skúšku...
V myšlienkach mi už nedočkavo hladíš šušku.

Plytko...
pozerám sa ti do očí...
nezastávaš názor, že je v nich duša celá...
Sme len my a naše spojené, spotené telá.

Plytko...
to je tá maximálna hĺbka...
ponor do celého problému veci...
Odbaviť sa a utiecť, nezáujem o postkoitálne keci.

Plytko...
volím nebyť ako byť...
nemať psychický styk s tebou...
Milovať sa? – áno – avšak sama so sebou.

modlitba

Horor náš každodenný.
Účty mi chodia dvakrát do týždňa.
Nikto nie je bez viny,
veď aj ten chudák zo spodiny
elektinu načierno kradne dnes.

Preto, odpusť nám naše viny.
Prípojku zlegalizujem, žiadny stres.
Nie som si istý či však ešte dnes...
„Kedy sú stránkové hodiny?“

Nesvietim, nepálim zbytočne watty.
Len od tých sviečok sa mi zapálili posledné gaty.
Stanem sa oficiálnym odberateľom energií?
„Vydržte, do 30 dní vašu žiadosť vybavíme.“

Doteraz chodím spávať so sliepkami
a pre istotu píšem aj túto etudu,
možno len zo studu... že doteraz sedím potme.

amen

IT

Realita
- motýľ na prechode pre chodcov
- rodinné balenie cereálií v akcii
- nezaplatený účet na stole.
Deti zostali vzorne po škole. A ty máš čas pre seba.

Invázia 
- myšlienok dnešného dňa
- robotov 21. storočia
- vírusov vedeckého výskumu.
Stručné zhrnutie osobného prieskumu.

Štatistické tabuľky
- predĺžim ti v nich život elegantným kliknutím
- už zarábaš o 13% viac než osoba opačného pohlavia
- nebude to rakovina ale trojkolka, čo ťa dá dole.
Posledná šanca – chceš uvidieť more?

Administrátor
- obézny chlap mačkajúci krivky myši
- mužatka s elektronickým náručím
- to ja ťukám city do blogu.
Čo však tak niekto mimo nášho sveta?
Hrá packmana a tebe zrazu vybuchne veta...

Gastronómia

Prvá láska
Že vraj platonicky ešte stále trvá,
keď ty si bola ďalšia „prvá“
- a nakoniec taká krava.

Kto mal tušiť, že ťa to tak vezme.
Zamáva to s tebou?
Ja viem, mal som investovať viac citu,
nie len tak vojsť do bytu – bez prezentu,
dať ti prázdne zbohom...
Nerozumieš? Pochop!

Nemáš nohy po krk,
to ja mám po krk teba
- na raňajky pripraviť ordinérny s maslom chleba,
len tak - bez plátku šunky, kolieska papriky!

Spamätaj sa,
neovládaš ani triky ako dostať kúsok lásky.
Tá ide cez žalúdok,
nauč sa ťahať za správne povrázky:
získať sympatie tráviaceho traktu
povedať „áno“ v správnej chvíli,
toľko inštrukcie zamlčovaného faktu.

Neskoro, kvíli...

Dostal som chuť na mexickú kuchyňu,
Fajitu si pre dnešok naplním sám.
Zopár dní potvá kým nájdem... – nemáš záujem ty?
S tebou si možno pochutnám. Mňam!

69 m2

Mám zapratý byt.

Absolútne! – a s hysterickým  preháňaním to nemá nič spoločné.
Jednoducho... niet v ňom prekážok s cestami
                       niet v ňom zatarasených únikov
                       dokonca, už aj tie elektrické zásuvky sa stali bezpečnou rutinou dňa.

Náš rozheganý gauč, na podlahe odtlačky od prázdnych pohárov
a ja okrem toho značkujem aj vrstvou nestierateľneho rúžu,
cudne na ňom však sedí Dita von Teese – koža za pár dolárov
pri nohách ruža, v ruke má - muža.

Prehodená cez operadlo stoličky
sa do stropu mĺkvo díva
napoly zlomená operná diva.
Jej hlas, jej vysoké cé – ach, ten neustále opakovaný tón
popri geste s ním zaznelo aj rázne „von!“

Ostal teda priestor –
čistá esencia blúdivého života,
neskladný artikel dnešnej doby,
okysličené vákuum bez hraníc,
aréna, v ktorej sa nie je za čo pobiť,
naostatok - žena, ktorú už nemožno dobyť.

Hm, filozoficky –
dá sa v takto zapratanom byte,
po tom všetkom,
(ale teraz akože úprimne)
pokojne žiť?

jeseň v Pekingu1, 19842
Krátky list na dlhú rozlúčku3

Opadané lístie4, zvädnuté kytice5...
Žeby začiatok obdobia dažďov6?
Niekedy proste prší7, len tak, z príčin vzťahovej níže8.
Teraz môžem plakať9 - pod starým mostom10 - na dne11 rieky.
Život nie je pes, ale suka12“, mal si pravdu.

Žena v pôvodnom znení13 (pre teba vraj najkrajšia žena v meste14),
mníška15, voľná čajka16, plná noblesy17 plyšu18 - toto som ja19.
Vo víre života20 božskej komédie21 učili sme sa celú lásku22,
zakvitli sme ako višňový sad23 máji24
- dve mŕtve duše25 nebe, pekle, raji26.

Ponuka dňa27: živá reklama28 na najnovší hriech29
nie americký sen30 raňajok u Tiffaniho31
nie obraz Doriana Graya32
nie dva roky prázdnin33
nie pralinky s chilli34 a vzápäti sladko v ústach35,
ale pre vybranú spoločnosť36 milovanie so sfingami37.
Mám stále pred očami tvoje statusové hlásenia38:
Klamstvá39! Prázdna bublina40! Skap41 v znamení Hovna42, primitív43!“
Krátky proces44 s týmto porno – kultom – popu45.

V tichu46 prútených kresiel47, s pascou na motýľa48 a ježkom v kvetináči49,
rezonancia duší50 sa stala hriechom našim každodenným51.
Ako sa vám páči52 striptíz53 so sexom na mieste činu54?
Miláčik55, hľadaj moju tvár56 cez pavučinové pančušky57
- tisíc a jedna noc58 nehanebným neviniatkom59 pri biliarde o pol desiatej60.
Fantázia!
Toľko prísne tajné61 skryté titulky62 Da Vinciho kódu63,
bitúnku č.564 ľudského rodu.

V tom cudzí65  telegram66: biela nemoc67, krv68, rakovina69.
- „Urobíme všetko čo sa dá70, to prejde71, dôverujte nám.“
Napriek tomu hviezdne hodiny ľudstva72 na okamih73 ľahostajne zastali,
zastavil sa rozum74,  oťažela hlava XXII75.
Nestihneš ma milovať ironicky76 a ja ti neudelím amnestiu na zradu77.
- City78 príliš osobnej známosti79, ktorá sa mi vryla do histórie srdca80.

Ťažko je žiť ľahko81, keď si prekonal strach z utópie82 večnosti.
Ako z cigariet dym83 na ceste84 pešo do neba85,
mlčím, viac k tomu dodať netreba - prvá smrť v rodine86.
Anjeli všedného dňa87, tí nahí strážcovia raja88,
taja, kde si teraz89.

Žila som s Hviezdoslavom90.

1 BORIS VIAN: Jeseň v Pekingu
2 GEORGE ORWELL: 1984
3 PETER HANDKE: Krátky list na dlhú rozlúčku
4 GABRIEL GARCíA MáRGUEZ: Opadané lístie
5 KAREL JAROMíR ERBEN: Kytice
6 MILOš ONDRUšEK: Začiatok obdobia dažďov
7 MICHEL FABER: Niekedy proste prší
8 EVA URBANíKOVá: Vzťahová níž
9 DEBORAH CROMBIEOVá: Teraz môžem plakať
10 VALERIJ JAKOVLEčIč BRIUSOV: Pod Starým mostom
11 HELLE HELLE: Na dně
12 JáN MARTON: Źivot nie je pes, ale suka
13 BIBA BOHINSKá: Źena v pôvodnom znení
14 CHARLES BUKOWSKI: Najkrajšia žena v meste
15 DENIS DIDEROT: Mníška
16 BIRJUKOV NIKOLAJ: Čajka
17 MARIáN GRUPAč: Noblesa
18 MICHAL HVORECKý: Plyš
19 SUE NICHOLSONOVá: Toto som ja
20 MARTA FARTELOVá: Vo víre života
21 DANTE ALIGHIERI: Božská komédia
22 EMILY DICKINSON: Učili sme sa celú lásku
23 ANTON PAVLOVIč ČECHOV: Višňový sad
24 KAREL HYNEK MáCHA: Máj
25 NIKOLAJ VASILIEVIč GOGOľ: Mřtve duše
26 LENA RIEčANSKá: Nebo, peklo, raj
27 TOMáš JANOVIC: Ponuka dňa
28 JOZEF KAščáK: Živá reklama
29 MILAN KOLCUN: Najnovší hiech
30 NORMAN MAILER: Americký sen
31 TRUMAN CAPOTE: Raňajky u Tiffanyho
32 OSCAR WILDE: Obraz Doriana Graya
33 JULES VERNE: Dva roky prázdnin
34 JANA BENKOVá: Pralinky s chilli
35 BARBORA KARDOšOVá: Sladko v ústach
36 TAťJANA LEHENOVá: Pre vybranú spoločnosť
37 ILJA ČIčVáK: Milovanie so sfingami
38 RADOSLAV TOMáš: Statusové hlásenia
39 TáňA KELEOVá-VASILKOVá: Klamstvá
40 KATARíNA šAJBANOVá: Bublina
41 MáRIA ĎURANOVá: Skap!
42 JAROSLAV RUMPLI: V znamení Hovna
43 KAMIL ZBRUž: Primitív
44 FRANZ KAFKA: Proces
45 PETER ŠULEJ: Porno – Kult – Pop
46 PAVEL HIRAX BARIčáK: V tichu
47 DOMINIK TATARKA: Prútené kreslá
48 ERIKA RIDZIOVá: Pasca na motýľa
49 JAROSLAV REZNíK: Ježko v kvetináči
50 DANICA JAKUBCOVá: Rezonancia duší
51 DOMINIK DáN: Hriech náš každodenný
52 WILLIAM SHAKESPEARE: Ako sa vám páči
53 MIRKA áBELOVá: Striptíz
54 RAPHAёL MAJAN: Sex na mieste činu
55 GUY DE MAUPASSANT: Miláčik
56 JOHN UPDIKE: Hľadaj moju tvár
57 ANNA ADAMOVá: Pavučinové pančušky
58 ANONYM: Tisíc a jedna noc
59 DOMINIK DáN: Nehanebné neviniatko
60 HEINRICH BӦLL: Biliard o pol desiatej
61 DANIEL SILVA: Prísne tajné
62 MáRIA FERENčUHOVá: Skryté titulky
63 DAN BROWN: Da Vinciho kód
64 KURT VONNEGUT: Bitúnok č.5
65 VLADO BALLA: Cudzí
66 STANISLAV RAKúS: Telegram
67 KAREL ČAPEK: Biela nemoc
68 RUDOLF SLOBODA: Krv
69 ALEXANDER SOLžENICYN: Rakovina
70 EVA BORUšOVIčOVá: Urobíme všetko čo sa dá
71 TAMARA TAINOVá: To prejde
72 STEFAN ZWEIG: Hviezdne hodiny ľudstva
73 ANTONIJE ISAKOVIč: Okamih
74 RUDOLF SLOBODA: Rozum
75 JOSEPH HELLER: Hlava XXII.
76 MAXIM E. MATKIN: Miluj ma ironicky
77 ANDREA RIMOVá: Amnestia na zradu
78 ALESSANDRO BARICCO: City
79 EVA URBANíKOVá: Príliš osobná známosť
80 OLE MARTIN HøYSTAD: História srdca
81 MARIKA STUDENIčOVá: Ťažko je žiť ľahko
82 PETER MACSOVSZKY: Strach z utópie
83 IVAN KOLENIč: Ako dym z cigariet
84 CORMAN McCARTHY: Cesta
85 DušAN DušEK: Pešo do neba
86 IVANA DOBRAKOVOVá: Prvá smrť v rodine
87 MICHAL WIEVEGH: Anjeli všedného dňa
88 JANA H. BERTOLASI: Nahí strážcovia raja
89 MARY HIGGINS CLARK: Kde si teraz?
90 JANA JURáňOVá: Žila som s Hviezdoslavom

Odkaz | Jílek, Peter F. 'Rius: Literárna ambulancia #11. In Kritický rub(r)ikon Petra F. 'Ria Jílka [online]. 11. 2. 2013 [2013-02-11]. Dostupné na internete: <http://kritickyrubrikon.jilekonline.eu/2013/02/literarna-ambulancia-11.html>.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára