V prvom rade ma veľmi potešilo, že som bol oslovený. Úprimne to bola pre mňa veľká česť byť členom poroty najprestížnejšej literárnej ceny na Slovensku. Už som mal možnosť porotcovať v zopár súťažiach venovaných poézii i beletrii, no zameraných hlavne na tvorbu začínajúcich autoriek a autorov. V Anasoft litere sa však hodnotia prozaické texty, ktoré už boli publikované, to znamená, že pravdepodobne prešli očakávaným serióznym vydavateľským procesom. Za pomerne náročné považujem zosúladiť osobný a pracovný život s plánom prečítať v priebehu niekoľkých mesiacov viac ako stovku kníh, pričom po niektorých by som určite ako čitateľ za normálnych okolností nesiahol, ale predsa som nejaký profesionál.
Je v desiatke kniha, ktorá má potenciál dostať sa do učebných osnov?
Toto je dosť komplikovaná otázka a dnes na ňu ešte neviem jednoznačne odpovedať. Všetko závisí od komplexnej analýzy vývoja slovenskej literatúry, keď sa ale naša súčasnosť, v ktorej žijeme, zmení na históriu. Minimálne môžem povedať, že mená Jana Bodnárová, Etela Farkašová, Katarína Kucbelová, Silvester Lavrík a Peter Šulej by v nich nemali chýbať.
Čo sa dozvie o našej súčasnej literatúre čitateľ neznalý slovenského literárneho prostredia, ak si prečíta len túto desiatku kníh?
Zrejme získa prehľad o tom, čo sa literárnou obcou považuje za to najkvalitnejšie v danom roku. Ja tiež, keď chcem vedieť, aké tendencie a trendy prevažujú v inojazyčnej literatúre, sledujem priebeh a výsledky rôznych renomovaných národných či medzinárodných cien.
Ktorú knihu z desiatky by ste dali do pozornosti zahraničnému vydavateľovi a prečo?
Už sa tak aj niekoľkokrát stalo v Chorvátsku, kde momentálne žijem a pracujem ako slovakista na Inštitúte západoslovanských jazykov a literatúr Filozofickej fakulty Univerzity v Záhrebe. Snažím sa tam promovať súčasnú slovenskú literatúru a zvyšovať záujem o jej preklad. Ak by som si mal však vybrať len jednu knihu, bol by to Čepiec od Kataríny Kucbelovej, pretože napriek konkrétnym slovenským reáliám by bola jej univerzálna myšlienka zrozumiteľná čitateľkám a čitateľom z rôznych kútov sveta. Ale nedá mi taktiež nespomenúť minimalistický román Koža od Jany Bodnárovej. I ten mám potenciál osloviť tematizovaním otázok ženskej emancipácie, stále aktuálnych naprieč časom a priestorom.
Anasoft litera sa tento rok bude udeľovať už po pätnásty raz. Aká je podľa vás jej relevancia pre slovenský literárny život?
Keď som sa začal venovať literárnej kritike, moja úplne prvá časopisecká recenzia bola na zbierku poviedok Čarovný papagáj a iné gýče od Pavla Vilikovského, ktorá zvíťazila v premiérovom ročníku Anasoft litery. Odvtedy som ešte ako vysokoškolský študent pravidelne sledoval jednotlivé nominácie a v tom čase mi ani neprišlo na rozum, že by som raz mohol byť členom jej poroty. Jestvuje, pravdaže, množstvo iných domácich cien, ale túto som vždy považoval od jej počiatkov za najrelevantnejšiu, analogicky ju prirovnávam k českej Magnesii, poľskej Nike alebo dokonca k francúzskemu Goncourtovi a anglofónnej Booker Prize. Možno s tými poslednými trošku zveličujem, ale len preto, že jej želám všetko dobré, aby sa z nej stala tradícia a jej značka časom len posilňovala.
Vyšlo v prílohe Anasoft litera Denníka N.
Pôvodný zdroj | Makýšová Volárová, Andrea: Rozhovor s porotou Anasoft litera 2020. In Denník N. ISSN 1339-844X, 2020, roč. 6, č. 162, s. 2-3.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára